V prvom čítaní nás Kniha Múdrosti poučuje, že múdrosť je viac, ako akékoľvek bohatstvo....
Druhé čítanie z listu Hebrejom vyzdvihuje Božie slovo, pred ktorým sa nik nemôže ukryť... Tu sa nám ponúka skutočný príbeh z nápravného zariadenia. Chlapci kradli, aby mali peniaze, aby boli bohatí. Takéhoto priviedli k zodpovednej za výchovu. Ona vedela, že ukradol, aj mu to povedala. On sa vyhovára: „Ukradol som, ale to nikto nevidel.“ Ona mu na to: „Ale vari ty si nikto? Ty sám seba nevidíš?“ Nevidel zrakom svedomia, nevidel zrakom Božieho slova.
V Evanjeliu sa Pán Ježiš stretá s bohatým mladíkom. Radí mu rozdať majetok chudobným a nasledovať ho.
Alelujový verš nám kladie pred zrak srdca Blahoslavenstvo chudobných v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo...
Svätý Otec František nám k tomuto všetkému v exhortácii Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v súčasnom svete píše, že toto blahoslavenstvo nás pozýva spoznať pravdu nášho srdca, aby sme videli, do čoho vkladáme istotu nášho života. Zvyčajne sa boháč cíti istý so svojimi bohatstvami, a domnieva sa, že keď sú ohrozené, celý zmysel jeho života na zemi sa rozpadá. Sám Ježiš nám to povedal v podobenstve o sýpke, keď hovoril o sebaistom mužovi, ktorý – ako hlupák – nemyslel na to, že môže zomrieť ešte v ten istý deň (porov . Lk 12, 16-21).
Bohatstvá ti nezaisťujú nič. Naviac, keď sa srdce cíti bohaté, je natoľko spokojné samo v sebe, že nemá miesto pre Božie slovo, pre lásku k bratom ani pre potešenie z najdôležitejších vecí v živote. Tak sa pripravuje o tie najväčšie dobrá. Preto Ježiš volá blahoslavenými chudobných v duchu, ktorí majú chudobné srdce, kde Pán môže vstúpiť so svojou stálou novosťou.
Táto chudoba v duchu je úzko spojená so „svätou ľahostajnosťou“, odporúčanou sv. Ignácom z Loyoly, pri ktorej dosahujeme obdivuhodnú vnútornú slobodu: „Treba byť ľahostajný voči všetkým stvoreným veciam (vo všetkom, čo závisí od našej slobodnej vôle, a nie je zakázané), robíme tak, keď z našej strany nechceme viac zdravia ako choroby, bohatstva ako chudoby, úcty ako neúcty, dlhého života ako krátkeho a rovnako pri všetkom ostatnom.“
Lukáš nehovorí o chudobe „ducha“ ,ale len o bytí „chudobnými“ (porov. 6, 20), a tak tiež pozýva k prísnej a nenáročnej existencii. Týmto spôsobom nás volá zdieľať život s tými najchudobnejšími – život, aký viedli apoštoli – a v konečnom dôsledku sa tak prispôsobiť Ježišovi, ktorý hoci bol bohatý, „stal sa chudobným“ (2 Kor 8, 9).
Byť chudobný v srdci, to je svätosť.