Ježiš Kristus predpovedal mestu nepriateľa a zničenie preto, že nevyužilo čas Božej návštevy. Koľko zázrakov videlo, koľko napomenutí a spasiteľných výstrah.
Všetko nadarmo. Žilo si spokojne ďalej.
Zavrelo si oči pred jeho zázrakmi a uši pred jeho výzvami a je potom len prirodzené, že nepočulo ani toto veľké upozornenie, ktoré mohlo zachrániť ešte jeho múry, skoro dva milióny ľudí pred násilnou smrťou a ostatok pred doživotným otroctvom.
Tieto Pánove slová sú napomenutím aj pre každú jednotlivú dušu, ktorá zneužíva Božiu dobrotu a nevšíma si nebeské volania, zabúdajúc, že Boh je nielen milosrdný, ale i spravodlivý.
Ak sa niekto spolieha na to, že svätí nedele, zachováva pôsty a prvé piatky, ale chodí pritom do spovednice už roky s tými istými chybami, kto počúva Božie slovo, ale bez znateľného vplyvu na život, nech nezabudne, že aj medzi tými, ktorých prikryli trosky Jeruzalema, bolo mnoho svojím spôsobom nábožných.
Modlili sa, prinášali obete, slávili sviatky, počúvali výklad Písem, spievali žalmy a Kristus predsa nad nimi plakal.
K záchrane treba viac.
Treba zmeniť život podľa jeho slova.
Treba sa obrátiť, k čomu nás stále nejako vyzýva...
Raz chorobou, náhlou smrťou niekoho z našej blízkosti, napomenutím priateľa alebo rodičov, príhodami radostnými alebo bolestnými, no najčastejšie svojím zjaveným slovom.
Aj toto, čo teraz počúvame, je výzva k pokániu!
Uvedomíme si ju?
Brat, sestra, Boh je trpezlivý a zhovievavý, ale za zneužívanie svojej dobroty sa pomstí. Tak ako Jeruzalemu.