Táto udalosť, tak ako nám ju podáva Evanjelium, je pre nás výzvou dívať sa na Pannu Máriu, ktorá nečaká, až príde čas Kalvárie, ale obetuje ihneď po zrodení.
Vyberá dieťa priamo z kolísky...
Podarilo sa nám Božím prispením zrodiť krásny skutok...
Stojíme nad jeho kolískou, počúvame slávnostné Glória a prijímame radostné gratulácie dobrosrdečných pastierov a statočných mudrcov.
Pozor!
Je najvyšší čas dieťa vziať a zaniesť do chrámu – odovzdať ho Pánovi.
Je čas obety.
Čas zabudnúť na dobro, ktoré sme vykonali, ktoré sme komusi preukázali.
Je vždy nebezpečné pridlho sa tešiť a zabávať sa svojím podareným dielom.
Keď sme skončili jedno, treba ihneď prejsť k ďalšiemu.
Inak nám hrozí slabá produktivita.
A je tu ešte aj iné nebezpečenstvo. Ak pridlho obdivujeme a dávame obdivovať svoj úspech, sme v blízkej príležitosti prejsť od obdivu diela k obdivu jeho pôvodcu, spyšnieť a znepáčiť sa Pánovi.
Nebojme sa, budeme mať dosť času tešiť sa zo svojho ovocia. Pán nám na to vyhradil celú večnosť.
A vhodné bude zakončiť túto kratučkú úvahu predsavzatím:
Chcem každý svoj dobrý skutok zaniesť ihneď do úschovy Pánovi a v presvedčení, že mi ho dobre opatrí, zabudnúť naň a začať ihneď nový...