Mnohé pohanské kmene mali a podnes majú svoj zasväcujúci obrad.
Staršina zdvihne napríklad novorodenca nadránom oproti vychádzajúcemu slnku, pričom ho pomenuje a úradne prijme za príslušníka kmeňa.
Židia, podľa Božieho priania, už od čias Abraháma prijímali nového člena svojho národa obriezkou. Narodenému chlapčekovi obrezali predkožku na pohlavnom úde a dali mu pritom meno.
Toto obrezanie na tele bolo však len vyjadrením, len náznakom obrezania srdca, ktoré mal každý, tak ako dospieval, vykonať sám na sebe zbavovaním sa všetkých hriešnych žiadostí.
Preto aj prorok Jeremiáš volá: „Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca,...“ (4, 4) a nazýva tých, čo to nechcú urobiť, neobrezanými srdcom (porov. 9, 25).
Naším uvedením do nového duchovného, nadnárodného, nadtriedneho a nadrasového spoločenstva, začlenením do Božieho ľudu, našou kresťanskou obriezkou bol krst.
Tento je podľa Kristovej vôle obriezkou srdca. A tú musí každý z nás sám na sebe nemilosrdne uskutočňovať po celý svoj život zbavovaním sa žiadostivosti tela, žiadostivosti očí a honosenia sa bohatstvom... (porov. 1 Jn 2, 16).
Vždy ním Ježiš Kristus rozumel zmenu zmýšľania, odstraňovanie chýb, nápravu, pokánie. Hovorí preto Nikodémovi: „...Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5) A na inom mieste: „Ak nebudete robiť pokánie“, t. j. ak sa nebudete stále meniť k lepšiemu, „všetci zahyniete“ (porov. Lk 13, 5).
Prvý krst vykonali na nás iní tak, že sme o tom ani nevedeli. Keď nám z hlavy stekala krstná voda, ticho sme spali, alebo hlasno plakali...
Ale druhý krst, obriezku srdca, ktorá je rozhodujúcou podmienkou našej príslušnosti do Božieho kráľovstva – totiž obrátenie, zmenu života – nemôže miesto nás urobiť nikto.
To je a zostane naša vlastná úloha.
Úloha síce ťažká, ale nie nemožná.
Kristus nám v nej účinne pomáha ustanovením sviatosti pokánia.
Bez tejto úprimnej snahy napraviť sa sme aj my neobrezaní srdcom... A keby sme boli aj desaťkrát krstení, nie sme živými členmi jeho Cirkvi, nepatríme ani do jeho časného ani do jeho večného kráľovstva... Ak si to tu pripomíname, tak len preto, aby nikto z nás nežil vo falošnej a nebezpečnej bezpečnosti.