Veľmi rozšírenou a nebezpečnou chorobou našej doby je nechuť rozmýšľať, zahlbovať sa nad udalosťami a vecami v nás a okolo nás a ťažiť z nich poučenia.
Ak je život škola, tak si musíme priznať, že väčšina z nás ju obchádza.
Dnešného človeka rozmýšľanie bolí.
Platíme si preto radšej iných, ktorí myslia za nás.
Pravda, ak myslia...
Píšu články, tvoria rozhlasové a televízne relácie.
My kupujeme televízory a noviny a mechanicky preberáme a posúvame ich „rozumy“.
Týmto sa zrejme líšime od Panny Márie, o ktorej nám Evanjelium napísalo, že zachovávala vo svojom srdci všetky slová a udalosti a rozmýšľala nad nimi.
Naša prvá chyba je, že neuvažujeme o tom, čo sa dialo okolo nej, ako veľmi sa Boh ponížil kvôli nám, keď vstúpil do jej panenského lona, keď sa dal po zrodení položiť do jasieľ a za prvých oznamovateľov si vybral vtedy najopovrhovanejšiu spoločenskú vrstvu – pastierov a že len zriedka myslíme na podmienku svojho šťastia, ktorú dal Boh napísať do ticha betlehemskej noci jasavým spevom anjelov...
A druhá chyba je, že nezachovávame vo svojom srdci slová, ktoré nám ako podmienku časného i večného blaha diktuje Boh pri vysvetľovaní evanjelia ústami duchovných pastierov a nerozmýšľame nad všetkými udalosťami, ako sú lúčenia a stretania, nádeje a sklamania, choroby a úmrtia, pohromy a milé prekvapenia, ktorými nám Boh dáva na vedomie svoju vôľu a prejavuje svoju láskavú pozornosť.
Nech je predsavzatie, ktoré si teraz robíme, výrazným krokom k väčšej podobnosti s ňou v tom, čo o nej povedalo Evanjelium: „... zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“