Pokoj vám dávam – oznamuje Pán. Ale hneď pridáva aj toto upozornenie: Nie tak vám ho dávam, ako ho svet dáva.
On vám ho ponúka v bezpečne uložených peniazoch, v spoločensky vplyvných známostiach, v lekárskom umení a na konci v sladkej smrti z injekčnej striekačky s pripomienkou, že podľa vedeckých výskumov a výrokov vážnych autorít po smrti nič neexistuje.
Okrem toho vám svet ponúka pokoj nasycovaním tých túžob, ktoré sa v človeku rodia pod vplyvom žiadostivosti tela, žiadostivosti očí a pýchy života...
A ako nám dáva svoj pokoj Pán?
Naraz do tela, do duše i ducha vo všetkých situáciách: v biede, v chorobe, v sklamaní i v opustenosti, a to natrvalo, ba i pri smrti... A zvlášť tu!
No nedáva ho tak ako svet. Neponúka nám ho ako dar. Žiada od každého, komu ho chce dať, ako podmienku, snahu poznávať Božie priania a spĺňať ich, čo nebýva našej ľudskej prirodzenosti, ovplyvňovanej osobnými vášňami a okolitým svetom, vždy príjemné.
Kristov pokoj sa nedáva tak ako pozornosť, akú dostávame k životnému jubileu alebo k meninám. To je ako pripnutie vyznamenania za zásluhy, za čestný a úspešný boj so svojím telom, diablom a svetom. Dáva nám teda svoj pokoj presne podľa starého rímskeho hesla: Si vis pacem para bellum. – Ak chceš mať pokoj, priprav sa na boj.
Ale je veľmi potešujúce, že nás nenecháva pri získavaní tohto jeho pokoja bez svojej pomoci.
Dáva nám ako posilu sviatosti a hierarchickú i bratskú zložku svojej Cirkvi.
A dáva nám ju vždy v predstihu.
Poďakujme sa Pánovi za túto všestrannú pozornosť pri odovzdávaní svojho pokoja.