Ak si dal bratovi pozemok a on si na ňom postavil dom, bol by si nespravodlivý, keby si mu ho vzal späť.
Dal si mu predsa slovo, na ktorom si on postavil svoju nádej, svoj plán, svoju budúcnosť. Slovo, ktoré si mu dal, už nie je tvoje a nie je tvoje ani to, čo si mu ním daroval.
Ak to platí vo vzťahu k blížnym, tým viac to platí vo vzťahu k Bohu.
Vaša reč nech je áno – áno a nie nech je nie. Čo je navyše, pochádza od diabla. – Tak hovorí Pán.
Každá naša úchylka od Áno smerom k Nie a opačne – či ju robíme v myšlienkach, v slovách alebo v činoch – je od diabla.
A od neho je aj každá nestálosť, nejasnosť, každá zámerná obojakosť. Každé naše: Aj tak, aj tak, alebo: ani tak, ani tak... ktoré vzbudzuje nedôveru a vynucuje si prísahu, je medzi Pánovými učeníkmi vážnou chybou.
Kresťanovi sa má veriť aj bez prísahy.
O ňom má byť každý presvedčený, že slovami i činmi hovorí vždy pravdu.
Má to tak byť, keď hovorí o veciach pozemských, aby sa mu verilo aj potom, keď bude hovoriť o nebeských.
Kresťan, to má byť charakter, človek s konštantným konaním podľa Božej pravdy, s pevnými výrokmi, ktoré neovplyvnia ani lákania, ani hrozby.
Ako málo kresťanov je podľa tejto Božej normy medzi pohanmi a ako veľa pohanov medzi kresťanmi!
A teraz nás bude zaiste zaujímať, čím sme v tomto ohľade my, kam my patríme? Či sme Boží alebo diablovi...