Jeho rodičia sa nazdávali...
Keď ide o Ježiša, nikdy nestačí iba nazdávať sa. Tu nestačí len myslieť si, že je s nami.
O tom sa treba znovu a znovu presviedčať a usilovať sa, aby bol Božou milosťou pri nás a my pri ňom..
Toto je tá najvážnejšia z našich starostí. Má však byť pokojná.
Veď on je vždy s nami, keď my chceme byť s ním.
Hľadali ho medzi príbuznými a známymi...
No zabudli si v tomto rozpoložení pripomenúť, že jeho najpríbuznejší príbuzný je nebeský Otec – osobitne prítomný v jeruzalemskom chráme.
Prečo si nám to urobil?... Prečo ste ma hľadali?...
Dve „prečo?“ – dve otázky, ale iba jedno vysvetlenie.
Jedno a to isté pre obidve stránky: z lásky k nebeskému Otcovi...
V rodine, kde sa môžu takto vysvetliť prípadné chyby, je výchova určite na dobrej ceste.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný...
Kedy?
Potom.
Potom, keď im pripomenul, že vždy treba poslúchať najprv Boha.
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci...
Aj keď sa Panna Mária a malý Ježiš úprimne snažili plniť Božiu vôľu, ocitli sa v spore. Aj Mária dozrievala vo viere, nádeji a láske – pripomína Cirkev v 8. hlave Konštitúcie Lumen gentium.
Svoje vzájomné nepochopenie však riešili potom tak, že Ježiš šiel s rodičmi a bol im poslušný a Panna Mária si zachovávala jeho slová a rozmýšľala o nich.
Aké krásne by to bolo, keby sa aj v našich rodinách všetky nezhody medzi rodičmi a ich dorastajúcimi deťmi riešili podľa tohto vzorca!...