Ozveny otcových slov

Vyberáme niekoľko výrokov človeka – svätca. Sú to skratky Don Boscovho pozorovania psychologického, pedagogického a asketického.
Vybrané sú z jeho 20-zväzkového talianského životopisu. Ku každému výroku je pripojené relatívne vysvetlenie – akási ozvena, ktorú v nás vyvolalo slovo tohto moderného giganta kresťanskej lásky. Ak bude niekde ozvena slabá, tam nebude na vine ten, kto volá,
ale prostredie, v ktorom jeho hlas zaniká.

"Keď rozhodujeme o svojom povolaní, treba sa nám preniesť do okamihu nášho umierania."

Ak chceš mať dobrý rozhľad, ak chceš všetky veci dobre vidieť, mať na všetko správny pohľad, treba sa ti postaviť na končiar, na vrchol svojich dní. Smrteľná posteľ je naša životná rozhľadňa. Z nej sa nám veci javia také, ako v skutočnosti sú. Preto sa nám treba častejšie odtiaľto pozerať na život, zvlášť vo chvíli, keď sa rozhodujeme o svojom povolaní.

"Kde sú ľudia, tam sú nedostatky."

Kto sa chce v živote stále klamať, nech neverí tejto vete. Smelo možno už vopred o každom ľudskom diele vyhlásiť, že sú v ňom chyby a nedostatky. A toto netreba dokazovať. Kritika by teda bola omnoho užitočnejšia, keby nedokazovala to, čo dokazovať netreba, ale keby radšej poukazovala na skryté dobré stránky ľudských diel, ktoré každý nevie objaviť.

"Lepšie je nepriateľom dobrého."

Aj tie naše najlepšie skutky sú iba dobré. Ešte vždy možno od nich utvoriť komparatív: zlepšiť ich. Nerozumne si počínajú tí, čo odkladajú s dobrým, aby mohli konať lepšie. Dobré nevykonávajú preto, že ho odložia a lepšie preto, že naň nestačia.
A na konci priznanie: Nevykonal som nič dobrého preto, že som stále chcel konať čosi lepšieho.

"Nevyhováraj svoje chyby, radšej sa hľaď z nich opraviť."

Akokoľvek sú hlasné a zvučné tvoje slová, nikdy nimi neprekričíš to, čo si povedal skutkami. Klin sa vyráža klinom, skutok skutkom, zlý dobrým. Ak si sa pomýlil, oprav sa, nevyhováraj sa. Slová sú vždy slabé tam, kde im protirečia skutky. Tých, čo o tebe hovoria zle slovami, skutkami sa usiluj prevravieť.
Slovom proti slovu nič nezmôžeš. Skutkami o sebe hovor to, čo chceš, aby iní o tebe hovorili slovami. Nevyhováraj sa! Oprav sa!

"Nepokladaj za priateľa toho, kto ťa príliš chváli."

Ak nevieš odmietnuť nezaslúženú chválu, ak sa ti pri pochlebníckych slovách rozsvietia oči a srdce ti hlúpo zmäkne, si slaboch a máš sa naozaj za čo hanbiť. Uvažuj: ten, čo ťa nešetrne chváli a vyvyšuje, ten o tejto tvojej slabosti vie, veď preto na ňu útočí, bezočivo ju odhaľuje, využíva a tak ťa uponižuje.
Pamätaj, kto veľmi vyzdvihuje, kto veľmi chváli, veľmi ponižuje.
Opravdivý priateľ si podobné niečo nikdy nedovolí. Veď ako by mohol ubližovať tomu, ktorého má rád. Presvedč sa, nie ti je priateľom, kto ťa príliš chváli.

"Nie srdce, ale skúsenosť ti dobre poradí, koho si máš vybrať za priateľa."

V tejto veci sa srdce podobá nerozumnému dieťaťu, ktoré by chcelo mať všetko, čo je príjemné a čo lahodí, bez ohľadu na to, či to škodí alebo osoží. Srdce je ako decko, preto ho treba dať do opatery rozumu a skúsenosti.

"Najistejšou ochranou proti hnevu je: pokojne vyčkať chvíľu, kým s utíši."

Kto sa nerozumne a prenáhlene nahneval, musí sa nahnevať ešte raz, totiž sám na seba za to, že sa nepotrebne nahneval. Miesto toho, aby svoj hnev delil, násobí ho dvoma.

"Spech obyčajne pokazí každé dielo."

Netrpezlivá túžba vidieť čím prv výsledok, je vždy na škodu dielu, ktoré konáme. Každé dielo sa skladá z množstva drobných úkonov. Je to veľmi zložitý a jemný mechanizmus, ktorý nemôže byť dobrý, ak nie je dobrá každá, i tá najmenšia jeho súčiastka. Nuž a v chvate sa na drobnosti zabúda.
V spechu sa na dôkladnosť nedbá. A tak dielo, ktoré sa rodí v netrpezlivom náhlení, prichádza na svet so zárodkom blízkej skazy. Umiera a rozpadá sa prv, ako by sa bolo narodilo. Naše príslovie to stručne povie takto: Rýchla práca nebýva trváca.

Stránky