Ozveny otcových slov

Vyberáme niekoľko výrokov človeka – svätca. Sú to skratky Don Boscovho pozorovania psychologického, pedagogického a asketického.
Vybrané sú z jeho 20-zväzkového talianského životopisu. Ku každému výroku je pripojené relatívne vysvetlenie – akási ozvena, ktorú v nás vyvolalo slovo tohto moderného giganta kresťanskej lásky. Ak bude niekde ozvena slabá, tam nebude na vine ten, kto volá,
ale prostredie, v ktorom jeho hlas zaniká.

"O autoritách alebo hovoriť dobre, alebo, ak to nejde, mlčať."

V spoločnosti nejaká autorita byť musí, či sa nám to páči či nie. Musí byť jednotné vedenie k cieľu, a preto musia byť i rozkazy, zákazy, nariadenia a musí byť aj poslušnosť. Hus obnovil Wickleffov blud, totiž, že netreba poslúchať autoritu, ktorá je v hriechu. V istom zmysle sme tým bludom napáchnutí aj my. Ak zbadáme na predstavenom chybu, nie sme už tak ochotní poslúchať ho ako predtým. Uváž teda, čo robí ten, kto vynáša chyby predstavených. Sťažuje prácu nadriadeného a poslušnosť poslúchajúceho a ohrozuje tak cieľ spoločnosti – všeobecné dobro. Preto o autoritách alebo hovoriť dobre, alebo, ak to nejde, mlčať.

"Veľké veci sa rodia z veľkých námah, a preto musíme byť hotoví na všetko."

Všetky ťažké veci nie sú veľké, ale všetky veľké veci sú ťažké, poznačené znojom a často i krvou. Pred čím sa človek zastavuje s obdivom, pred tým už stál niekto prv s upoteným čelom, možno i s vypätím posledných síl. Chceš vytvoriť v živote niečo, čo budí úctu a obdiv? Buď odhodlaný na všetko!

"Spoločne napomáhať dobré veci, nech iniciatíva pochádza od kohokoľvek."

Nie sú veci dobré preto, že ich my podnikáme, ale podnikáme ich preto, že sú dobré. Egoista sa zapojí do spolupráce na dobrom diele len vtedy, ak je poznačené jeho menom, ak mu nesie slávu, zisk. Kresťan sa vie ticho a nebadane zapojiť všade, kde dobrá vec čaká na ľudské ruky. Kresťan musí dobru slúžiť, egoistovi musí dobro slúžiť a v jeho očiach je vec zatiaľ dobrá, zakiaľ mu slúži, kým kresťan zatiaľ slúži, zakiaľ je vec dobrá. Preto hynú mnohé dobré a sväté diela, že je mnoho egoistov a málo kresťanov.

"Navyknite sa krotiť samých seba, lebo toto je spôsob, ako získať mnoho priateľov a nemať ani jedného nepriateľa."

Egoizmus má dva základné pohyby. Pohyb k sebe a pohyb od seba. Príťažlivý a odpudivý. Priťahuje veci, ale zaháňa ľudí. Altruizmus je jeho opak – odpudzuje veci, ale priťahuje ľudí. Rozmysli si, čo chceš mať: mnoho vecí alebo mnoho priateľov.

"Zabudni na služby, ktoré si preukázal, ale nie na tie, ktoré si prijal."

"Dobrodenie, ktoré si prijal, vpíš do kameňa, to, ktoré si dal, vpíš do piesku" – hovorí arabské príslovie. Ľudia sa obyčajne odplácajú za dobrodenia nevďačným zabudnutím. Ak chceš vyhnúť bolesti nad tým, že sa na tvoje dobrodenie zabudlo, zabudni naň i ty a to hneď, ako ho preukážeš. A ak sa ti nepáči, že sú ľudia takí, začni s nápravou a začni od seba. Buď im príkladom. Nezabudni na dobrodenia, ktoré si prijal.

"Spech obyčajne pokazí každé dielo."

Netrpezlivá túžba vidieť čím prv výsledok, je vždy na škodu dielu, ktoré konáme. Každé dielo sa skladá z množstva drobných úkonov. Je to veľmi zložitý a jemný mechanizmus, ktorý nemôže byť dobrý, ak nie je dobrá každá, i tá najmenšia jeho súčiastka. Nuž a v chvate sa na drobnosti zabúda.
V spechu sa na dôkladnosť nedbá. A tak dielo, ktoré sa rodí v netrpezlivom náhlení, prichádza na svet so zárodkom blízkej skazy. Umiera a rozpadá sa prv, ako by sa bolo narodilo. Naše príslovie to stručne povie takto: Rýchla práca nebýva trváca.

"Najistejšou ochranou proti hnevu je: pokojne vyčkať chvíľu, kým s utíši."

Kto sa nerozumne a prenáhlene nahneval, musí sa nahnevať ešte raz, totiž sám na seba za to, že sa nepotrebne nahneval. Miesto toho, aby svoj hnev delil, násobí ho dvoma.

"Nie srdce, ale skúsenosť ti dobre poradí, koho si máš vybrať za priateľa."

V tejto veci sa srdce podobá nerozumnému dieťaťu, ktoré by chcelo mať všetko, čo je príjemné a čo lahodí, bez ohľadu na to, či to škodí alebo osoží. Srdce je ako decko, preto ho treba dať do opatery rozumu a skúsenosti.

Stránky