"Pán nás poslal na svet, aby sme patrili iným, nie sebe."
Rozumieme a poslúchame, venujeme sa iným celkom, úplne. A ak sa niekedy venujeme aj sebe, to len preto, aby sme sa mohli venovať iným. Staráme sa o seba, aby sme sa vládali starať o druhých.
"Konajme dobro, kde len môžeme a čakajme odmenu len od Boha."
Keď ľudia prijímajú dobrodenie, prijímajú ho dokonalo. Keď dávajú, dávajú ho nedokonalo, totiž s výhradou, aspoň zamlčanou, dostať za to niečo späť. My nie tak. My dávajme dokonalo, nečakajme od ľudí naspäť nič, veď Otec vyplatí dlhy svojich detí i s úrokami.
"Preto vás milujem, lebo túžim spasiť vaše duše."
Nikdy nebudeme vedieť milovať bez rozdielu všetkých, ak sa nenaučíme milovať duše. Duša je jediná hodnota, ktorú majú všetci v jednakom množstve, ktorá je všetkým spoločná. Dušu má každý – zlý, bedár, mrzák, vrah i smilník, – každý.
"Choroby duše si zaslúžia aspoň toľko pozornosti ako choroby tela."
Zlí tak ako chorí potrebujú najviac lásky a opatery, ale ako často to býva práve naopak. Miesto toho, aby sme sa k zlým priblížili a pomohli im, utekáme od nich. A to je jasný dôkaz, že si menej ceníme dušu ako telo.
"Dôvera je pre vychovávateľa najdrahšia vec na svete."
Bez dôvery vychovávateľ nič nezmôže, bez nej nemá práva na meno vychovávateľa. Nič nie je pravdivejšie vo výchove, ako keď sa vychovávateľ prizná svojmu zverencovi: "Nemôžem ti pomôcť, lebo si myslíš, že ti nemôžem pomôcť."
"Teším sa, keď vidím chlapcov behať a skákať. Vtedy som si istý, že dobre pracujem."
Komu v mladom veku hra nechutí, alebo je chorý, alebo má niečo na svedomí, alebo, a toto si treba tiež všimnúť, nerobí rozdiel medzi časom povinností a časom voľnosti, t.j. natoľko si lenivosťou spríjemňuje prácu, že netúži po uvoľnení. Ale v každom prípade tu bude dačo v neporiadku – duša alebo telo.
"Chlapcov treba stále niečím zamestnávať. Ak ich nezamestnáme my, zamestnajú sa sami a isté je, že nie tými najlepšími myšlienkami a skutkami."
Ak nezamestnáš dieťa, ty, zamestná sa samo, ale vedz, že sa ti vrhne nie na to, čo mu je užitočné, ale vždy len na to, čo je mu príjemné. A že medzi najpríjemnejšie veci patrí hriech, to netreba dokazovať.
"Nebudeš nikdy dosť prísny v požadovaní vecí, ktoré slúžia na udržovanie mravnosti."
Nemravnosť má dve tendencie: rozšíriť sa a zostať pritom utajenou. Ak si teda objavil v komunite kúsok z nej, presvedč sa, odkryl si nepatrnú čiastočku jej rozvetvenej siete. Môžeš si byť istý, že je tu oprávnený i prísnejší zákrok.
