Prítomné hmotné prostriedky sú na to, aby sa nimi uspokojovali prítomné potreby vlastné i cudzie, a nie aby sa ukladali pre prípadné potreby budúce. Neviem, ako sa kresťan môže dívať súčasne na svoje uložené peniaze a na prítomnú biedu blížneho a neviem, ako môže prosiť v Otčenáši – chlieb náš – keď ho chce len pre seba a – daj nám dnes – keď ho chce odložiť na zajtra. Každý zbytočne uložený majetok je prejav nedôvery v slovo Boha, hovoriaceho: "Vie Otec, čo nám treba." Ak nám Boh dáva, to preto, aby sme mohli aj my dať. A ak nám dáva mnoho, to nie aby sme mohli mať mnoho, ale aby sme mohli mnoho dať. A kto chce mnoho mať, nech sa nediví, keď sa raz pred ním zavrie štedrá Božia dlaň, aby sa zmenila v trestajúcu tvrdú päsť.
Beda vám, boháči!