Rozhodnutie pre Krista
Vždy, keď sa vydáme na cestu, skôr či neskôr sa dostaneme na križovatku. Sú cesty, kde je križovatka na „každom metri“, inde sa dá ísť dlhší čas aj priamo. Sú križovatky menej dôležité, kde aj keď nesprávne odbočíme, ľahko je možné opraviť sa. Sú križovatky kľúčové, napríklad na diaľniciach, kde keď sa pomýlime, nie je tak ľahké otočiť sa, čas to treba dlhé kilometre prejsť, kým sa nám podarí vrátiť na správnu cestu.
Brat, sestra!
Keď sledujeme počas týchto covidových časov aspoň zbežne cirkevné dianie na Slovensku, či v zahraničí, iste sme si všimli určitý nárast mariánskej zbožnosti. Napríklad vzrast obľúbenosti modlitby ruženca súkromne, spoločne v rodinách a komunitách. A to aj cez jeho častejšiu modlitbu vo svetových mariánskych svätyniach v rámci „Modlitbového maratónu v mesiaci máji za ukončenie pandémie“. Toto posledné je z iniciatívy Sv. Otca Františka.
Drahí BS, čítal som hádanku: Čo je to: chronické, prudko nákazlivé ochorenie, ktoré svojím rozšírením dosahuje až epidemické rozmery? Odpoveď: Je to šomranie. Ochorenie neúspešných ľudí.
Áno, táto choroba je aj u nás veľmi rozšírená a nevyhýba sa ani kresťanom: stačí počúvať ľudí v čakárni u lekára či v krčme, alebo si otvoriť internetovú diskusiu a človek počúva a číta o tom, aké je všetko zlé. Šomranie na manželku a deti, na susedov, na politikov, športovcov, kňazov a Cirkev a dokonca šomranie na Boha.
Bratia a sestry, v dnešnej dobe ak vstúpime do obchodu s pečivom a vidíme na policiach poukladané pekárske dobroty, to množstvo, druh a kvalitu, slaného a sladkého pečiva a vdychujeme tú úžasnú vôňu, ktorá sa tam nachádza, málo si uvedomujeme, že chlieb je Boží dar. Skôr tak automaticky to berieme ako dielo človeka, veď prídem, nakúpim, ak je to dobré pochválim pekárov, ak nie skritizujem ich, že si nedali záležať na kvalite. V minulých storočiach to tak nebolo.
Cez prázdniny máme čas voľna, čo mnohí využívajú a cestujú za rekreáciou a návštevami na vidiek, do hôr či k moru. Keď sa tu v kostole rozhliadneme okolo seba, chýbajú nám viacerí drahí spoločníci, ktorí sú odcestovaní na dovolenkách; na druhej strane vidíme a zároveň vítame medzi nami tých, ktorí zavítali medzi nás.
K myšlienke odpočinku nás privádza i dnešné evanjelium: po tom ako Pán Ježiš učil a konal zázraky, i po návrate apoštolov z miest a dedín, kde splnili svoje poslanie, Pán sa rozhodol odísť na pusté miesto a trochu si oddýchnuť.