Kázne

Bratia a sestry, každý z nás si vie určite spomenúť na niekoľko ľudí, ktorí mu ovplyvnili život v dobrom, alebo v zlom.

Osobne si uchovávam motúzkový ruženec, ktorý som dostal od dôstojného pána, pri ktorom som vyrastal ako miništrant. Ruženec priniesol z nejakej púte okolo roku 1970. Keď ho dnes chytím do rúk a modlím sa, obetujem túto modlitbu za kňazov, ktorých mi Pán Boh poslal do cesty a ktorí ovplyvnili môj duchovný aj spoločenský život. Boli pre mňa osobne veľkým darom a vďaka nim som tým, čím som.

Všetci sa úprimne tešíme voľnosti a slobody, ktorá prišla po zdalo sa už nekonečnej karanténe. Súcitili sme síce so svetom, že choroba a smrť je niečo strašné, čo môže postihnúť človeka, ale naša viera vo večný život nemôže ostať len pri týchto pocitoch; viera je rozhodnutím sa rozumu a vôle. Náš Pán v túto dnešnú nedeľu nás priam vyzýva, aby sme s ním prekročili tajomstvo smrti a otvorili sa realite večnosti, ktorá je možná len s ním.