Síce už pomaly prichádza leto, no skúsme si predstaviť, že sme na chodníku, kde napadlo veľa snehu. Zabárame sa až po kolená, ba aj hlbšie, napreduje sa veľmi ťažko. Ak je to v horách, kde cestu nepoznáme, ľahko sa môže stať, že bude pre nás lepšie vrátiť sa a dosiahnutie cieľa odložiť na neskôr, keď budú lepšie podmienky. Predstavme si však, že niekto pred nami už šiel a cestu prešľapal. Isto sa nám ide ľahšie a bezpečnejšie, aj keď nie bez námahy.
Stalo sa to nedávno. Kňaz sa pýta navzájom snúbencov, kvôli čomu si berú jeden druhého. Mladí odpovedali: „Máme sa radi, je príjemný, je veľmi pozorná, je veselý a ja to potrebujem, lebo som častokrát smutná, nechceme byť sami. Kňaz sa poďakoval za úprimnosť, ale podotkol, že ich dôvody sú slabé. Nakoniec mladík povedal, že jej verí, pozná ju a preto ju miluje a chce s ňou prežiť život v láske. Áno, to je dôležité, aby ste si verili, poznali sa a napriek svojim chybám sa máte radi, podotkol kňaz.
Bratia a sestry!
V našich slovenských horách na viacerých miestach žijú vlci. Oni majú tú vlastnosť, že keď chcú uloviť nejakú korisť, najskôr ju oddelia od stáda, uštvú ju, potom chytia a spoločne zožerú.
Vlk nám v duchovnej oblasti symbolizuje diabla, nepriateľa našich duší. On tiež používa túto vlčiu taktiku. Ak chce nejakú dušu získať, tak ju ako ovečku oddelí od pastiera a stáda, potom ju uštve zhonom tohto sveta – za peniazmi, kariérou a zábavou a nakoniec ju zničí. Zvyčajne ju však nezabije, ale ju zmení na vlka, ktorý svojim pohoršlivým životom ničí ďalšie ovečky.
Každý z nás si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť blízkeho človeka. Či už je to dobrý priateľ, priateľka alebo nie-kto z rodinného kruhu. A vždy keď sa tento nám tak blízky človek vzdiali, je to pre nás veľká bolesť. A najmä keď odíde za nevyjasnených okolností. A to už ani nehovorím, keď príde z ľudského pohľadu k tomu najhoršiemu, smrti.