Zvolanie: Pane, Pane... by nás malo vždy pokrčiť, patrične skloniť do sluhovskej polohy.
Ak toto naše zvolanie zostane bez tejto ozveny, nie je dobré...
Ale nie je dobré ani vtedy, keď tento svoj postoj nedoložíme hneď aj nejakým konkrétnym sluhovským činom.
Keď hovoríme Bohu “Pane”, to je niečo iné, ako keď týmto slovom titulujeme kde – koho bez toho, aby sme ho za takého uznali aj nejakou svojou službou.
Kde ide o Nebeského Otca a o jeho Syna Ježiša Krista, tam je slovo Pán vždy realita.
Ale Boh nám je predovšetkým otcom – povie niekto – a Jeho Syn je naším bratom... Načo je tu potom slovo “Pán”; veď dokonca sám hovorí, že On je v našej službe, v službe našej spásy...
K tomu len toto krátke vysvetlenie: Ježiš Kristus je naším Pánom od večnosti a na večnosť ním zostane. Naším bratom, ba i sluhom sa stal len v čase a aj to len načas. A tiež len pre niektorých. Veď tak čítame v prológu Jánovho evanjelia: “Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi”. A teda – dodajme – jeho bratmi.
A raz, keď zas príde ako Sudca a Pán, povie tým, ktorí ho síce oslovovali slovom Pán, ale nedokladali tento svoj postoj službou podľa jeho vôle, nie po bratsky, ale tvrdo po pansky: “Nikdy som vás nepoznal... Odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!”
Ale veď sme robili čo si si prial – slúžili sme ti – budú sa títo brániť. – Prorokovali sme v tvojom mene, aj diablov sme vyháňali. Aj zázraky robili...
Tu všetko stojí na slovách: “v tvojom mene”, čo znamená: skrze teba, s tebou a v tebe a teda tak, ako viničné ratolesti skrze svoj kmeň...
Ale teraz obráťme pohľad na seba.
Keď prorokujeme, keď svojim deťom hovoríme, čo je Pánova vôľa, keď najrozličnejšími výchovnými sankciami vyháňame z nich diabolstvá hriešnych náklonností a naše výsledky v porovnaní s inými rodinami vyzerajú veľmi pozitívne, sú tu naozaj skrze Neho, s Ním a v Ňom?
A ak sme kňazi, ktorí plnia prorockú úlohu v Božom ľude, ak vyháňame diabolstvá hriechu spovednými rozhrešeniami a robíme vrcholný zázrak premieňania chleba a vína na živé telo a krv Kristovu, sme si vedomí, že bez vnútorného spojenia s Ním, bez posväcujúcej milosti, sme iba páchateľmi neprávosti?
Dal by Boh, aby nám všetkým mohol Večný Sudca na konci vekov povedať: Poď sluha verný... Vojdi do radosti svojho Pána.