Kázne

Bratia a sestry, počuli sme, ako „obchodnícky“ sa prejavuje Tomáš. Počína si najprv, ako kupujúci pred Bohom. Vyberie si to, čo rozum uznáva za vhodné – „neverím“. Ale nakoniec, keď ho Pán osloví, padá na kolená a stáva sa odrazu vzácnym človekom, keď sa skláňa pred Bohom. Vieroučná pravda, okamih viery, ako ktosi povedal, je ako kovadlina u kováča – ak kováč neobratne, neopatrne udrie kladivom na kovadlinu, kladivo odskočí a udrie kováča do čela.

Bratia a sestry, prežívame najväčší deň dejín sveta. Nie, nie je to prehnané. Totiž sláviť sviatok neznamená len si na niečo spomínať, čo sa kedysi dávno udialo. Tak ako židia, ktorí slávili sviatok Veľkej noci, si nielen spomínali na vyslobodenie z otroctva, ale každý rok prežívali skutočnosť, že Boh ich vyslobodzuje, tak aj my, kresťania, nepripomíname si len udalosti Veľkej noci, ale ich skutočne prežívame. Ba ešte reálnejšie ako Židia svoje sviatky. Vo svätej omši predsa máme reálne sprítomnenie Ježišovej obety, jeho smrti a zmŕtvychvstania. Teda my sme svedkami týchto udalostí.