Kázne

Zvestovanie Pána

Drahí bratia a sestry, slávnosť Zvestovania Pána nám pripomína veľkú udalosť, ktorou sa začala nová éra v dejinách ľudstva. Archanjel Gabriel prišiel k Márii, dievčaťu z Nazareta, aby zvestoval, že sa to práve na nej splnia všetky prisľúbenia dané prorokom. A teda aj to, ktoré sme dnes počuli v prvom čítaní z úst proroka Izaiáša. Jej Syn, ktorého počne a porodí mocou Ducha Svätého, bude Synom Najvyššieho. Samotný fakt, že tento sviatok je väčšinou slávený v pôstnom období nám pripomína, že tajomstvo vtelenia je nerozlučiteľne spojené s tajomstvom smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Sv. Jozef, ženích Panny Márie

Bratia a sestry!

Sú miesta na zemi, kde práve v tejto chvíli zomierajú ľudia od hladu, inde možno dnes ešte čosi majú, ale zdá sa, že zajtra, ak nepríde pomoc, zomrú... Tí z nich, ktorí veria v Boha možno ešte dôverujú, že On im pomôže niečo nájsť... Neveriaci už možno stratili nádej na prežitie. A my? Sme generácia, ktorá ma rada istoty – istotu, že budem mať čo jesť, kde bývať, že sa má kto o mňa postarať. Mať istotu.

Pozrime sa na istoty, ktoré mal sv. Jozef a Panna Mária.

3. pôstna nedeľa

Jeden z pálčivých problémov ľudstva je nedostatok pitnej vody. Toto postihuje najmä tretí svet. V dôsledku toho sa brzdí rozvoj hospodárstva, šíria sa choroby, ba zomierajú ľudia nevynímajúc deti. Takí Afričania v Tanzánii, Keni či Ugande si vedia oceniť to, čo je pre nás tak samozrejmé: čistú vodu.

Témou dnešného evanjelia je živá voda; dáva ju Ježiš Kristus.

2. pôstna nedeľa

Drahí bratia a sestry!

V dnešnom evanjeliu sme počuli o jednom z mnohých Ježišových výstupov na vrch. Mnoho významných udalostí v dejinách spásy sa odohráva na vrchu. Abrahám a vrch Morja, Mojžiš a vrch Sinaj, Dávid a vrch Sion, Eliáš a vrch Karmel, atď. V samotných evanjeliách počúvame často o tom ako Ježiš vystúpil na vrch. Či už sám, aby trávil čas v modlitbe s Otcom, alebo so svojimi učeníkmi – napr. Hora blahoslavenstiev, viackrát Olivová hora, vrch na ktorom si Ježiš vyvolil Dvanástich.

1. pôstna nedeľa

Jeden divadelník spomínal, že za komunizmu nacvičovali ochotnícke divadlo z dedinského prostredia. Keď už bolo všetko nacvičené, zrazu predvolala režiséra kultúrna referentka a kázala, aby sa zo scenára vypustilo meno Boh a to, čo s tým súvisí. Režisér odmietol aj napriek vyhrážkam s odôvodnením, že tým by hra stratila svoju kvalitu.

Stránky