V dnešnom svete máme veľa hluku a málo ticha. Zaznieva k nám množstvo slov, ale len máloktoré z nich k nám aj prehovoria. Väčšinu slov jednoducho pustíme ušami dnu a von.
Je tu však jeden hlas, na ktorý by sme nemali ostať ľahostajní. Hlas, ktorý je pre náš život rozhodujúci, či ho zachytíme, alebo ho prepočujeme.
Je to Boží hlas.
„A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“.
Kristova Cirkev nás, ako sme pred chvíľou počuli, najmenej v dvoch čítaniach, nanovo usmerňuje a pobáda Kristovou výzvou, sa tam nachádzajúcou: Bdejte...!
Pokora je priznaným pravdy o sebe samom a to v sebe zahŕňa uznanie darov, ktoré pochádzajú od Boha.
Tu na zemi žijeme v spoločenstve.
Vznik spoločenstiev je veľmi potrebný. Patríme do rodinného spoločenstva, taktiež máme okruh svojich známych a priateľov, alebo do pracovného kolektívu. Beda človeku samotnému, nemá nikoho kto by ho zdvihol. Tento rozmer spoločenstva nesmie človeku nikdy chýbať. Žijeme ho vo vzťahu k Bohu a k blížnym. Patríme do spoločenstva Cirkvi a v nej sú aj ľudské duše, ktoré už požívajú večnú blaženosť s spoločenstve s Bohom. Voláme ich svätými.